Sled výstavných podujatí konaných pri príležitosti stého výročia narodenia košického maliara a grafika Andreja Doboša začal v roku 2011 v Bratislave a pokračoval v Dolnom Kubíne (2012) a v Poprade (2013). Košice, s ktorými je autor najväčšmi spätý završujú sled týchto jubilejných podujatí výberom z umelcovej celoživotnej tvorby. Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. október 2014 o 17:00 hod. vo Východoslovenskej galérii, Hlavná 27, výstavná sieň ,,Aˮ. Výstava potrvá do 16. novembra 2014.
Tvorba Andreja Doboša zahŕňa široký okruh námetov, maliarskych a grafických prístupov. Popri portréte a zátiší najrozsiahlejšiu časť tvorí krajinomaľba, v ktorej uplatnil postupy od realistického, postimpresionistického gesta po expresívnu a neoexpresívnu maľbu, zrejmé sú aj stopy informelovej poetiky.
Autor čerpá podnety z krajiny z okolia Košíc, zmocňuje sa nálady Poloninských Karpát, neskôr rozširuje okruh záujmu o prostredie z okolia Brezna (Drábsko). Najčastejšie uplatňuje perspektívu panoramatického vhľadu do hlbokých údolí a náprotivných vrchov. Súčasťou záberu sa stáva architektúra vidieka z oblasti Podkarpatskej Rusi, neskôr stredoslovenského regiónu, ale tiež napr. z okolia Rajca. V Dobošovom podaní sa spája schopnosť zachytiť senzuálne kvality prírody v optickej skratke, s výraznou dávkou emocionálnej naliehavosti podčiarknutej expresívnym rukopisom. Cez pohľady na krajinu, ktorej súčasťou je kultúra ľudového človeka, hovorí o archetypálnej zrastenosti krajiny, prírody a človeka v ich časovej a lokálnej neohraničenosti.
Doboš bol súčasne maliar mestského prostredia, významnú časť tvorby zahŕňajú veduty Košíc, v ktorých prežil temer celý svoj život.
Doboš už od tridsiatych rokov 20. storočia začal uplatňovať moderný expresívny prejav, ktorý bol v 50. rokoch utlmený návratom k postupom realistickej maľby. Dôležitým medzníkom boli pre autora 60. roky, kedy sa začal intenzívnejšie venovať grafike. Významný impulz pre odklon od realistického výrazu priniesli kontakty so skupinou bratislavské Konfrontácie a najmä cesty do zahraničia (Spojené štáty, SRN, Belgicko), kde sa zoznámil s akčnou maľbou. Doboš začal študovať možnosti skĺbenia abstraktného a akčného prejavu s vyjadrovacími prostriedkami grafického žánru. Využíva postupy psychického automatizmu, letrizmu, informelu, objavuje možnosti psychografického gesta, tvorí štrukturálne artefakty.
Koncom šesťdesiatych rokov sa u Doboša na poli grafiky začínajú ozývať clivé, úzkostné tóny predvídajúce ďalší spoločenský vývin po roku 1968. Výraz týchto nálad autor spájal s metaforikou náboženských motívov a zvlášť s tvaroslovím ikonostasu .
Princípy, ktoré objavil pre seba v rámci grafiky, neskôr v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. stor. preniesol do maľby a tvorivo ich rozvíjal. Ešte aj v neskorých osemdesiatych rokoch 20. stor. pracoval na obrazoch krajiny, ktorú sprístupňoval s neutíchajúcou sviežou motivickou invenciou a výrazovou príťažlivosťou. V deväťdesiatych rokoch sa tvorivý oblúk autora uzatvára. Zomrel v Košiciach 31. 8. 1997.
Životopis Andreja Doboša
Andrej Doboš (*4. 11. 1911- † 31.8.1997) pochádzal z Novosadu pri Trebišove, kde prežil útle detstvo. Ako jedenásťročného ho rodičia poslali na gymnaziálne štúdiá do Košíc. Vzdialenosť od domova v tomto mladom veku nedobre znášal, a tak po čase prešiel študovať do Michaloviec. Stredoškolské štúdiá (gymnázium s učiteľským zameraním – tzv. učiteľský ústav) absolvoval v Užhorode (1926 – 1930). V týchto rokoch zároveň študoval i na súkromnej škole Vojtecha Erdélyiho, zakladateľa užhorodskej školy kreslenia a maľovania.
Prijatý bol na Akadémiu výtvarného umenia v Prahe (1932-1933); v čase veľkej hospodárskej krízy však musel štúdium prerušiť.
Začal sa živiť maľovaním a pedagogicky pôsobiť – učil kreslenie v Mukačeve (Podkarpatská Rus, 1938 – 1944) a od roku 1934 aj vystavovať. V nepriaznivých vojnových rokoch si ďalej dopĺňal pedagogické i umelecké vzdelanie na pedagogickom inštitúte v Segedíne (1940 – 1942). Počas vojny bol odvedený na front (Volgograd, 1944), z ktorého sa zranený vrátil ešte pred ukončením vojny. Za dramatických okolností odišiel z Mukačeva (1945) a neskôr sa spolu s rodinou natrvalo usadil v Košiciach (1946). Košice dali autorovi dostatočné podmienky pre osobný, rodinný aj spoločenský život a poskytli zázemie pre bohatú tvorbu v kruhu umelcov, ktorí mohli prirodzene nadväzovať na najlepšie tradície Košickej školy moderného maliarstva (Július Jakoby, Juraj Collinásy, Jozef Bendík, Ľudovít Feld, Ján Mathé, neskôr Juraj Bartusz). Andrej Doboš bol neustále aktívny v spolkovej činnosti (Spolok podkarpatskorusínkych výtvarných umelcov, Svojina, Spolok maďarských výtvarníkov, ZSVU), venoval sa pedagogickému pôsobeniu a realizoval sa predovšetkým ako umelec v slobodnom povolaní.
Originálnymi prístupmi zvlášť v grafike, ale i maľbe prekročil Andrej Doboš priestor regiónu. Jeho diela sú súčasťou zbierok galérií na Slovensku, v Čechách i v zahraničí.
