Bezhotovostné platby sú najlepšou prevenciou šedej ekonomiky

Viac ako 11 miliárd eur sa v roku 2013 stratilo v šedej ekonomike na Slovensku. Celkový objem šedej ekonomiky tak tvoril 15% odhadovaného hrubého domáceho produktu (HDP). Je to dvakrát viac ako v susednom Rakúsku.  

Bratislava, 17. február 2015 – Objem šedej ekonomiky na Slovensku pomalým tempom postupne klesá. Od roku 2008 došlo k poklesu v pomere k HDP zo 16% (10,4 miliardy eur) na súčasných 15%, čo zodpovedá celkovej hodnote približne 11 miliárd eur.

Tieto konštatovania sú výsledkom štúdie „Šedá ekonomika v Českej republike“, ktorú pre spoločnosť Visa Europe vypracoval profesor Friedrich Schneider z Univerzity Johannesa Keplera v Linci v spolupráci s poradenskou spoločnosťou A.T.Kearney na konci roku 2014. Štúdia sa zameriava na šedú ekonomiku v Českej republike a v okolitých štátoch, vrátane Slovenska. Podľa štúdie Slovensko zaostáva v eliminácií šedej ekonomiky za svojimi západoeurópskymi susedmi. Medzi európskych rekordérov v znižovaní objemu šedej ekonomiky patrí napríklad susedné Rakúsko, kde šedá ekonomika tvorí iba 8% HDP. Šedá ekonomika na Slovensku je však porovnateľná s Českou republikou, kde objem šedej ekonomiky v roku 2013 tvoril 15,5 % HDP.

Medziročný pokles šedej ekonomiky je minimálny

Vývoj šedej ekonomiky na Slovensku od roku 2008 prešiel malými zmenami. V roku 2008 sa šedá ekonomika podieľala na HDP 16%. V roku 2009 stúpla na 16,8%. Od roku 2010 pokračuje v klesaní, aj keď minimálnom. V roku 2013 dosiahla šedá ekonomika na Slovensku 15%, čo predstavovalo 11,1 miliárd eur. „Šedá ekonomika je predovšetkým ekonomikou hotovosti, ktorá umožňuje vykonávať anonymné transakcie, ktoré nemožno spätne dohľadať. Spoľahlivým spôsobom ako ju možno obmedziť je zvýšiť počet elektronických transakcií a podporiť rozšírenie akceptácie kariet aj v sektoroch, ako je napríklad maloobchod alebo remeselná živnosť, kde sa šedá ekonomika prejavuje najviac. Asociácia Visa Europe spolu so svojimi členskými bankami investovala do bezkontaktnej technológie značné prostriedky a úsilie, ktoré  dramaticky menia nahradzovanie hotovosti, pričom Slovensko sa s objemom spotreby u obchodníkov radí na prvé priečky v Európe,“ hovorí Marcel Gajdoš, regionálny manažér Visa Europe pre Českú republiku a Slovensko.

Štúdia tiež dokazuje, že existuje prepojenie medzi veľkosťou šedej ekonomiky a počtom elektronických platieb. „Napríklad v krajinách, kde sú elektronické platby široko používané, je veľkosť šedej ekonomiky podstatne nižšia ako v krajinách, kde elektronické platby rozšírené nie sú. Príkladom je Veľká Británia, ktorá je v oblasti elektronických platieb jednou z najprogresívnejších krajín Európskej únie. Vo Veľkej Británii každý obyvateľ uskutoční viac ako 300 transakcií za rok a objem šedej ekonomiky sa pohybuje okolo 10% HDP. Na druhej strane Turecko, kde sa ročne uskutoční šesťkrát menej elektronických transakcií ako vo Veľkej Británii, má podiel šedej ekonomiky celých 27% HDP,“ vysvetľuje Friedrich Schneider.

Bezhotovostné elektronické platby výrazne rastú aj na Slovensku. V roku 2013 bol počet elektronických platieb na jedného obyvateľa 110,1, v porovnaní s rokom 2008, kde jeden obyvateľ uskutočnil v priemere 66,6 elektronických platieb, ide o značný nárast.

Štúdia tiež poukazuje na rast popularity nákupov cez internet na Slovensku, čo má tiež výrazný vplyv na znižovaní šedej ekonomiky. V roku 2013 až 44% Slovákov nakupovalo cez internet, v roku 2008 to bolo len 23%. Visa Europe tiež nedávno informovala, že výdavky na kartách v slovenských e-obchodoch slovenskými i zahraničnými Visa kartami vzrástli o 80,1%, čo ukazuje záujem zákazníkov používať on-line platobné riešenia.

Šedá ekonomika najviac postihuje stavebníctvo a maloobchod

Celé dve tretiny šedej ekonomiky v Európe predstavuje práca bez platnej pracovnej zmluvy, ktorá sa najčastejšie vyskytuje v sektore stavebníctva. Zostávajúcu jednu tretinu tvoria platby v hotovosti bez vystaveného dokladu. Štúdia ukázala, že v susednej Českej republike je tento problém najvýraznejší okrem maloobchodu a živnostenského podnikania vo výrobe, cestovnom ruchu, pohostinstve a doprave. K zmenšeniu objemu šedej ekonomiky v Slovenskej republike prispela aj elektronická evidencia tržieb formou registračných pokladníc, ktorá na Slovensku funguje od roku 2009. Česká republika sa chystá zaviesť elektronickú evidenciu tržieb od roku 2016, čo by malo priniesť do štátnej pokladnice každý rok o desať miliárd korún (asi 361 miliónov eur) navyše.

Štúdia verejne prístupná na: http://www.atkearney.com/documents/10192/1743816/The+Shadow+Economy+in+Europe+2013.pdf

O Visa Europe

Visa Europe je asociácia pôsobiaca v oblasti platobných technológií a elektronických platieb vlastnená a prevádzkovaná členskými bankami a inými poskytovateľmi platobných služieb z 37 krajín Európy.

Visa Europe vyvíja najmodernejšie technológie a vytvára infraštruktúru umožňujúcu elektronické platby miliónom európskych zákazníkov, podnikov a vlád. Jej členovia nesú zodpovednosť  za vydávanie kariet, registráciu predajcov a určovanie výšky poplatkov pre držiteľov kariet a obchodníkov.

Asociácia Visa Europe poskytuje vysoko objemový a zároveň nízkonákladový obchodný model, ktorý svojím členom ponúka široké spektrum služieb. Prebytok ich investícií je znovu reinvestovaný do podnikania podniku a zároveň sa používa na zhodnotenie kapitálu a rezerv.

V Európe je v súčasnosti  550 miliónov kariet Visa, pričom každé Euro z 6,75 Eur je minuté práve touto kartou.  Do septembra 2013 bolo týmto typom kariet minuté 2 bilióny Eur, zatiaľ čo predaj prostredníctvom platobného terminálu sa zvýšil o 8,5 % na 1,4 bilióna Eur. Ročné útraty prostredníctvom on-line nákupov kartami Visa naďalej rastú (každoročne o 20 %) a v súčasnosti je to 240 miliárd Eur.

Od roku 2004 je asociácia Visa Europe nezávislá od organizácie Visa Inc. a začlenená do UK s exkluzívnou, nezrušiteľnou a trvalou prevádzkovou licenciou v rámci Európy. Obidve spoločnosti fungujú s cieľom zabezpečiť bezchybné globálne platby Visa. Visa ako špecializovaný európsky  platobný  systém, dokáže  rýchlo a pružne reagovať na konkrétne požiadavky európskych bánk a ich klientov – držiteľov kariet a obchodníkov. Zároveň efektívne pomáha napĺňať cieľ Európskej komisie, t.j. vytvorenie skutočného vnútorného platobného trhu.

Viac informácií získate na:www.visaeurope.com

Jana Riečanská

0915759469

Twitter: @VisaEuropeNews

Website: www.visaeurope.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *