Medzinárodný vedecký tím pod vedením Daniela Jablonského z Prírodovedeckej fakulty UK prehodnotil viac ako 160 rokov starý pohľad na skupinu jedovatých horských hadov z južnej Ázie. Výskumníci zistili, že had, ktorý bol od roku 1864 považovaný za jeden široko rozšírený druh, v skutočnosti predstavuje komplex viacerých samostatných evolučných línií. Tri z nich sú pre vedu úplne nové. Rozsiahlu štúdiu uverejnil vedecký časopis ZooKeys.
Vysokohorské pohoria strednej a južnej Ázie patria medzi biologicky najmenej preskúmané oblasti našej planéty. Práve v tomto geograficky, logisticky a socio-politicky komplikovanom regióne sa tímu podarilo zásadne zrevidovať taxonómiu himalájskych ploskolebcov rodu Gloydius, jedovatých hadov z čeľade vretenicovitých. Ukázalo sa, že to, čo veda dlho považovala za jeden druh, v skutočnosti pozostáva z piatich odlišných evolučných línií.
Kľúč k vyriešeniu záhady ležal v múzeách aj v dlho neprístupných regiónoch
Základom úspechu bolo spojenie DNA získanej z náročného terénu a historického materiálu uloženého v prírodovedných múzeách. Vedcom sa podarilo izolovať genetické údaje aj vďaka exemplárom z 19. a začiatku 20. storočia, vrátane pôvodného typového materiálu ploskolebca himalájskeho, ktorý bol odchytený pred viac ako 160 rokmi a dnes je uložený v londýnskom prírodovednom múzeu.
„Himaláje a Hindúkuš ukrývajú nepoznanú rozmanitosť stavovcov,“ vysvetľuje Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu obojživelníkov a plazov v Afganistane a Pakistane. „Spojením intenzívneho terénneho výskumu s údajmi z historických múzejných exemplárov sme odhalili evolučné línie, ktoré zostávali skryté viac ako jedno storočie od pôvodného opisu ploskolebca himalájskeho.“
Analýza rôznych typov dát identifikovala päť odlišných druhových línií. Patrí medzi ne pôvodný himalájsky ploskolebec Gloydius himalayanus, druh G. chambensis opísaný v roku 2022 a tri doteraz neznáme druhy pomenované podľa regiónov, v ktorých sa nachádzajú: G. hazarensis zo západného okraja Himalájí, G. hindukushensis z východného okraja Hindúkuša a G. nepalensis z Nepálu. Tieto línie sa v rôznej miere odlišujú genetikou, morfológiou, anatómiou a geografickým rozšírením.
Neoceniteľná hodnota zbierok
REKLAMA
Štúdia potvrdzuje trvalú vedeckú hodnotu prírodovedných zbierok ako kľúčovej infraštruktúry pre budúcnosť tohto typu výskumu. Časť dôkazov, ktoré umožnili vyriešiť skúmané evolučné a taxonomické otázky, bola totiž uložená v múzeách viac ako sto rokov. Až moderné metódy umožnili zistené rozdiely rozpoznať a zodpovedať výskumné otázky.
Na výskume sa významne podieľali aj odborníci s dlhodobou skúsenosťou s biodiverzitou Himalájí, systematikou hadov a prácou s historickým múzejným materiálom. Sylvia Hofmann z Museum Koenig v Bonne sa viac ako tri desaťročia venuje evolúcii a biogeografii himalájskej fauny, najmä obojživelníkov Nepálu a Tibetu. Frank Tillack z Museum für Naturkunde v Berlíne patrí k skúseným špecialistom na taxonómiu, morfológiu a historické kolekcie plazov.
Hady rodu Gloydius sú prispôsobené životu v náročnom prostredí Himalájí a Hindúkuša, žijú však aj v iných častiach Ázie. Ako predátori drobných stavovcov sú súčasťou horských ekosystémov, no ich skutočná diverzita zostávala v južnej Ázii neznáma pre ich vzácnosť a náročný terén. Výskum preto prináša nielen nový pohľad na konkrétnu skupinu jedovatých hadov, ale aj širšie poznanie evolúcie živočíchov v jednom z najzložitejších a najvyššie položených regiónov sveta.
Výzva pre ochranu prírody a ďalší výskum
Vysokohorské oblasti južnej Ázie sú plné biologických prekvapení, no zároveň sú poznačené sociálno-politickou nestabilitou, čo sťažuje až znemožňuje terénny výskum. Južná Ázia tiež patrí k najhustejšie obývaným miestam planéty a tlak na prírodné biotopy sa zvyšuje aj v oblastiach, ktoré sú ináč ťažko dostupné.
REKLAMA
Objav preto prináša aj dôležitý odkaz pre ochranu biodiverzity a ďalšie smery výskumu. Vedci napr. zatiaľ presne nevedia, ako tieto druhy vznikali a či medzi nimi dochádza ku génovému toku.
„O výskume biodiverzity sa často hovorí všeobecne až zľahčujúco, ale v skutočnosti ide o presné vedecké poznanie konkrétnych organizmov a ich evolučnej histórie,“ hovorí Jablonski. „Táto štúdia ukazuje, že aj za jedným dávno známym menom sa môže skrývať niekoľko samostatných druhov s vlastnou evolučnou históriou a obmedzenými areálmi. V južnej Ázii sa pritom stretávajú dva extrémy: mimoriadne bohatá, ešte nepomenovaná biodiverzita a veľmi silný tlak ľudskej populácie. Ak však druhy nepoznáme, nemôžeme ich ani účinne študovať a chrániť.“
Štúdia tak ukazuje, že základný výskum biodiverzity nie je veda pre vedu. Naopak, môže zásadne ovplyvniť naše pochopenie histórie Zeme a v prípade jedovatých hadov mať aj praktické využitie. „Výskum sa týmto nekončí. Hory a údolia centrálnej a južnej Ázie ovplyvňujú veľkú časť sveta a evolučné príbehy, ktoré sú tam zapísané, sú súčasťou príbehu aj nášho druhu,“ uzatvára Daniel Jablonski.
Výskumná činnosť Daniela Jablonskeho je podporená štipendiom EU NExtGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I03-03-V04-00306 a grantom VEGA 1/0391/25.
Štúdia zverejnená vo vedeckom časopise ZooKeys.
Obrázok 1: Evolučné vzťahy a rozšírenie piatich druhov ploskolebcov v Himalájach a Hindúkuši. Vpravo hore historická ilustrácia typového materiálu z roku 1864. (Zdroj: Dr. Daniel Jablonski, Licencia: CC-BY 4.0)
Obrázok 2+3: Paratypy novoopísaných druhov: Gloydius hindukushensis zo severozápadného Pakistanu, Gloydius nepalensis z Nepálu. (Zdroj: Dr. Daniel Jablonski a Dr. Frank Tillack, Licencia: CC-BY 4.0)
Obrázok 4: Osteologický výskum – 3D anatómia lebky pôvodného typového exemplára vretenice himalájskej, odchyteného pred viac ako 160 rokmi. (Zdroj: Kristin Mahlow-Tillack, Licencia: CC-BY 4.0)
