Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu rástla slovenská ekonomika v druhom kvartáli tohto roka medziročne o 3,2 percenta, čo predstavuje zrýchlenie oproti 3,1-percentnému rastu za prvé tri mesiace roka. Ide o najrýchlejšie medziročné tempo rastu za ostatných 14 kvartálov. Rast po sezónnom očistení na medzikvartálnej báze dosiahol 0,8-percentnú dynamiku, čo predstavuje nezmenené tempo oproti predchádzajúcemu štvrťroku.
Detailné zloženie rastu HDP bude zverejnené 4. septembra, avšak vývoj jeho hlavných zložiek možno odhadnúť z už skôr zverejnených mesačných štatistík:
- Očakávame, že ekonomický rast stál podobne, ako v predchádzajúcom kvartáli na oboch nohách, keď ho potiahli domáci dopyt aj zahraničný obchod.
- Spotreba domácností rástla, čo signalizuje obnova rastu maloobchodných tržieb pri raste dovozov spotrebného tovaru. Domácnostiam pomáha aj rast zamestnanosti, nízka inflácia a rastúce reálne disponibilné príjmy. Plusom sú aj zlepšujúce sa podmienky úverovania s rekordne nízkymi úrokovými sadzbami pri uvoľňovaní úverových štandardov.
- Vládny sektor by mal ďalej pozitívne prispievať k rastu HDP, pri len pozvoľnej konsolidácii verejných financií, keď rastú reálne verejné výdaje.
- Investície firiem by mali pokračovať v solídnom raste, k čomu prispieva uvoľnená menová politika pretavujúca sa do nízkych sadzieb úverov a rastu ziskovosti podnikovpre nižšie ceny energií. Investičný dopyt podporuje aj zlepšujúce sa externé prostredie. Postupne dochádza k realizácii predtým odkladaných projektov modernizácie a rozširovania kapacít vďaka očakávaniam pozitívneho budúceho vývoja spolu s rastom infraštruktúrnych investícií. Plusom je aj oživenie realitného trhu. Podiel investícií na HDP by tak mal konvergovať k predkrízovému stavu.
- Dynamický rast dovozov pri oživovaní domáceho dopytu predstihol tempo zmeny exportov. Značí to, že napriek akcelerujúcemu rastu v zahraničí dosiahol zrejme čistý export nižší príspevok k rastu slovenskej ekonomiky v porovnaní s predošlým kvartálom.
Predstihové indikátory z eurozóny na čele s Nemeckom, našim hlavným obchodným partnerom, naznačujú ďalšie zlepšovanie externého prostredia. To by sa malo pretaviť dopokračovania zrýchľovania ekonomiky v druhej polovici roka. Profitovať by mala naďalej z uvoľnenia menových podmienok ECB, slabého kurzu eura a z nízkych cien energií. Predpokladáme, že ani turbulencie na čínskych trhoch, či prípadné zvýšenie sadzieb FEDom by ekonomiku eurozóny a Slovenska nemali vykoľajiť z pozitívneho rastového kurzu.
Rast slovenskej ekonomiky
Zdroj: J&T Banka na základe dát Štatistického úradu SR
