Bratislava, 30. 4. 2015 (ODZ) – Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť v spolupráci so združením Ženské kruhy a viacerými nezávislými expertkami včera prezentovalo publikáciu Ženy – Matky – Telá. Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Prvá publikácia tohto druhu na Slovensku prináša výsledky výskumu a monitoringu o dodržiavaní ľudských práv žien pri pôrodoch v zdravotníckych zariadeniach v SR.
„Na rozdiel od viacerých iných krajín sú pôrodnice jediným miestom na Slovensku, kde štát ženám garantuje pôrodnú zdravotnú starostlivosť. Sú to relatívne uzatvorené a zvonku ťažko dostupné inštitúcie, kde prijíma rozhodnutia a určuje pravidlá ich vedenie a lekársky a iný zdravotnícky personál. Aj vzhľadom na osobitnú zraniteľnosť žien počas tehotenstva a pôrodu je preto potrebné skúmať, či a ako sa v týchto inštitúciách dodržiavajú ľudské práva žien,“ uvádza Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ).
Z kvalitatívneho výskumu uskutočneného formou hĺbkových rozhovorov so ženami, ktoré v posledných troch rokoch rodili vaginálne v niektorej z pôrodníc v Bratislavskom alebo Trnavskom kraji, vyplynulo, že v nich dochádzalo k častým porušeniam ich práv. „Porušenia sa vyskytovali v každej fáze pôrodu od príchodu do pôrodnice až do konca hospitalizácie. Jedným z najvypuklejších problémov bol nedostatok informácií, ktorý ženy po celý čas pociťovali. Ten sa pretavoval nielen do pocitu nedostatku bezpečia na ich strane, ale aj do skutočnosti, že ženy boli často tlačené do roly pasívnych prijímateliek prianí a vôle zdravotníckeho personálu, namiesto toho, aby o priebehu pôrodu autonómne rozhodovali,“ približuje právnička ODZ Janka Debrecéniová.
Janka Debrecéniová ďalej zdôrazňuje, že mnohé identifikované porušenia spôsobovalo práve to, že zdravotnícky personál nemal dostatočne zvnútornený koncept tzv. informovaného súhlasu. „Povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť výlučne na báze informovaného súhlasu znamená, že zdravotnícky personál musí ohľaduplne, zrozumiteľne a s dostatočným časom a priestorom pre slobodné rozhodnutie ženy poskytovať toľko informácií, koľko žena potrebuje na to, aby sa mohla sama rozhodnúť o ďalšej podobe prijímanej starostlivosti. Toto rozhodnutie pritom môže kedykoľvek zmeniť. V pôrodniciach je však rutinnou praxou, že ženy krátko po príchode podpisujú formulár tzv. informovaného súhlasu, často v kontrakciách a bez akéhokoľvek sprievodného vysvetlenia. Personál sa ani neuistí, či je ich súhlas skutočný a informovaný. Takto získaný podpis potom pôrodniciam často slúži na vykonávanie úkonov nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia, a často dokonca aj proti nesúhlasu dotknutých žien.“ Debrecéniová zdôrazňuje, že ide o prax, ktorá je v rozpore so zákonom a s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.
Zuzana Krišková z občianskeho zduženia Ženské kruhy upozorňuje aj na ďalšie porušenia práv, ktoré vyplynuli z uskutočneného výskumu a monitoringu všetkých pôrodníc na Slovensku. „Osobitne znepokojivé sú porušenia práva na súkromie, ktoré sa prejavovali veľmi rozmanito – od otočenia pôrodných kresiel smerom k dverám, cez pôrody viacerých rodičiek v jednej miestnosti, až po prístupy zdravotníckeho personálu nerešpektujúce súkromie a intimitu žien. Tie sa prejavovali napríklad tak, že personál pri vstupe do miestností, kde prebiehal pôrod, neklopal, rodiacim ženám sa nepredstavoval a svojím počtom pôsobil na ženy rušivo a stresujúco.“
Krišková dodáva, že porušovanie práva na súkromie sa prejavovalo napríklad aj v nemožnosti zvoliť si pôrodnú polohu. Je to jedna z podstatných okolností pôrodu, o ktorých ženy majú právo autonómne rozhodovať. Upozorňuje, že medzinárodné zdravotnícke štandardy prijaté na pôde WHO či Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO) považujú možnosť slobodne si zvoliť polohu pri pôrode za jeden zo základných štandardov. Polohu na chrbte vyslovene neodporúčajú. Personál má ženy povzbudzovať, aby zaujali niektorú z vertikálnych polôh – napríklad v kľaku. Paradoxne, nemožnosť zvoliť si polohu pri pôrode pripúšťali v uskutočnenom monitoringu aj samotné pôrodnice.
Janka Debrecéniová zdôrazňuje, že napriek tomu, že primárnu zodpovednosť za zabezpečovanie pôrodnej starostlivosti a napĺňanie ľudských práv žien počas nej má štát (a za tým účelom musí situáciu monitorovať), ministerstvo zdravotníctva údaje týkajúce sa ľudských práv žien pri pôrodoch nesleduje. „Vyplynulo to aj z reakcie na žiadosť o informácie v rámci uskutočneného monitoringu. Ministerstvo nás vo svojej odpovedi dokonca odkázalo na jednotlivé nemocnice a na profesijné organizácie. Aj preto sú údaje, ktoré sme zozbierali, spätnou väzbou ministerstvu a jednotlivým poskytovateľom pôrodnej starostlivosti o tom, ako poskytované služby pôrodnej starostlivosti vnímajú samotné ženy – klientky zdravotníckych zariadení a nositeľky práv.“
Šarlota Pufflerová upozorňuje, že načrtnuté porušenia zďaleka nie sú jedinými, ktoré spolupracujúce združenia vo svojom výskume a monitoringu identifikovali. Poukazuje napríklad na množstvo rôznorodých prejavov zdravotníckeho personálu, ktorými personál ženy znevažoval, zosmiešňoval, vyvíjal na ne nátlak, alebo inak narúšal ich dôstojnosť a integritu. „Zdá sa, že hoci náš výskum a monitoring je iba prvou sondou do stavu dodržiavania ľudských práv pri pôrodnej starostlivosti, identifikoval viacero vážnych porušení, ktoré podľa všetkého majú aj systémové a inštitucionálne rozmery. Hoci tieto rozmery nezbavujú nikoho individuálnej zodpovednosti, je zrejmé, že riešenia možno prijímať iba za aktívnej účasti štátu a iných zodpovedných subjektov. Tie sú povinné zbierať a vyhodnocovať dáta, čo však nerobia, a začať počúvať tie, ktorých sa pôrodná starostlivosť najviac týka – samotné ženy. Toto všetko sa musí udiať v duchu relevantných ľudskoprávnych štandardov a v súlade s medzinárodne uznávanými zdravotníckymi štandardmi v oblasti pôrodnej starostlivosti.“
Publikácia je odbornej aj širokej verejnosti dostupná aj v elektronickej forme na www.odz.sk/zeny-matky-tela/.
Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku
Editorka: Janka Debrecéniová
Autorky: Kristína Babiaková, Janka Debrecéniová, Miroslava Hlinčíková, Zuzana Krišková, Martina Sekulová, Sylvia Šumšalová
Vydalo: združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, Bratislava, apríl 2015
Zdroj: http://zenskekruhy.sk/wp-content/uploads/2015/05/Zeny-Matky-Tela_tlac_sprava_30_4_2015.pdf
