Organizácia Greenpeace publikovala novú verziu „čiernej listiny pesticídov v EÚ“. Listina hodnotí všetky pesticídy autorizované Európskou úniou a ich vplyv na ľudí či životné prostredie. Zoznam čiernej listiny má zároveň slúžiť ako nástroj pre politikov, spracovateľov potravy a obchodný sektor, aby odstránili používanie pesticídov s vysokou toxicitou.
Zoznam analyzuje 520 aktívnych účinných látok povolených v Európskej únii a vyhodnocuje ich potenciálnu rizikovosť. Súčasná „čierna listina pesticídov“ vyhodnotila 209 najnebezpečnejších pesticídov a ich negatívne účinky na životné prostredie alebo zdravie človeka. Menuje 111 pesticídov, ktoré spĺňajú aspoň jedno z tzv. cut-off kritérií, na základe ktorých by mala Európska únia sama tieto látky do budúcna zakázať alebo obmedziť. Takouto látkou je napríklad glyfozát, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia klasifikovala ako pravdepodobný karcinogén a ktorého licenciu Európska komisia nedávno predĺžila do konca roku 2017. Alebo insekticíd abamektín, ktorý je toxický pre ľudí.
„Táto čierna listina má slúžiť ako prvý krok na minimalizovanie a neskôr nahradenie nebezpečných syntetických chemických pesticídov nechemickými ekologickými alternatívami,“ uviedla koordinátorka kampane Jedlo pre život Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.
Riešením pritom podľa nej nie je nahradiť jednu škodlivú látku inou.
„To sa deje v prípade doterajšieho obmedzenia používania troch neonikotínoidov, o ktorého predĺžení by sa malo na európskej úrovni rozhodovať na začiatku budúceho roka. Napriek tomu, že aj čiastočný zákaz je lepší ako nič, ukazuje sa, že vytvoril priestor pre intenzívnejšie používanie látky tiakloprid. Okrem toho, že je to takisto neonikotínoid, je aj hrozbou pre včely,“ dodáva Nikodemová.
Až 62 pesticídov vrátane imidaklopridu, ktorý je známy svojou jedovatosťou pre včely, spadá až pod dve cut-off kritériá. Na zozname je tiež 36 pesticídov vyhodnotených ako vysoko rizikových. Medzi nimi je napríklad fungicíd kaptán, ktorý je karcinogénny, imunotoxický a tiež toxický pre ryby a prospešné organizmy v ekosystémoch.
„Farmári, ktorí nahrádzajú používanie pesticídov inými metódami by mali mať väčšiu podporu zo strany politikov aj obchodníkov a predajcov potravín. Ak chceme náš poľnohospodársky systém modernizovať smerom k trvalej udržateľnosti, musíme najnebezpečnejšie pesticídy dostať preč zo svojich tanierov a z polí čo najskôr. Ak stopneme závislosť od pesticídov, prinesie to veľa výhod. Napríklad potravinovú sebestačnosť a diverzitu bez toho, aby sme ohrozovali pôdu, vodu, životné prostredie a tiež naše zdravie,“ dopĺňa Nikodemová.
Greenpeace Slovensko v apríli tohto roku spustilo petíciu proti pesticídom (www.bezpesticidov.sk), ktorú podpísalo už viac ako 28 000 ľudí. Cieľom je presadiť zákaz pesticídov, ktoré najviac škodia včelám (tzv. neonikotínoidy), ale aj presadiť politické opatrenia, ktoré pomôžu riešiť slovenskú závislosť od pesticídov. O obmedzení troch neonikotínoidov rozhodla Európska komisia v roku 2013. Opätovne by sa o návrhu mohlo hlasovať začiatkom 2017. Riešenie závislosti od pesticídov znamená nastaviť si dlhodobé ciele, aby sme vedeli syntetické pesticídy postupne nahradiť inými a ekologickými praktikami. Vzorom by mohlo byť napr. Francúzsko, ktoré nedávno prijalo záväzok obmedziť neonikotínoidy na do konca roku 2018.
Celú štúdiu môžete nájsť tu -> http://bit.ly/2aVW53C
