Najviac predčasniatok sa rodí na východnom Slovensku. Okrem špičkovej starostlivosti potrebujú aj blízkosť mamy

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí (15. 11.) Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice po prvýkrát osvetlí budovu riaditeľstva na purpurovo. Spolu s OZ malíček týmto gestom zároveň vyjadrí podporu rodinám, ktorých deti prišli na svet predčasne a upozorní na tému predčasných pôrodov.

15. ako nová symbolika

Tento rok sa číslo 15 nespája iba s narodeninami združenia OZ malíček. Význam tohtoročného svetového dňa podčiarkuje aj zásadná zmena na medzinárodnej úrovni. Svetové zdravotnícke zhromaždenie v roku 2025 oficiálne zaradilo Svetový deň predčasne narodených detí do kalendára Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a od roku 2026 sa bude celosvetovo pripomínať 15. novembra namiesto doterajšieho 17. novembra. Dôvodom je vytvorenie samostatného priestoru. Nový dátum Svetového dňa predčasne narodených detí v kalendári WHO posilňuje globálny hlas predčasniatok a ich rodín, význam kvalitnej neonatologickej aj následnej starostlivosti a potrebu zabezpečiť každému dieťaťu narodenému priskoro čo najlepšiu šancu na zdravý vývin a plnohodnotnú budúcnosť.

„Na našom pracovisku sa za rok narodí priemerne 85 detí s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou do 1500 gramov a vyše 200 rizikových novorodencov s hmotnosťou od 1500 do 2500 gramov,“ hovorí medzinárodne uznávaný neonatológ a primár Neonatologického oddelenia UNLP na Triede SNP, MUDr. Peter Krcho, PhD.
V rozhovore s naším odborníkom sa dozviete o najčastejších komplikáciách predčasne narodených detí, prelomovej diagnostike z minimálneho množstva krvi, ako aj o tom, prečo je blízkosť mamy pre týchto novorodencov obzvlášť dôležitá.

Rodí sa na východe Slovenska viac predčasniatok ako v iných regiónoch?

Riziko predčasných pôrodov zvyšujú aj sociálno-ekonomické faktory. Ide napríklad o slobodné matky, sociálne rizikové skupiny obyvateľstva, nezamestnanosť či nedostatočné základné životné istoty. Práve preto je na východnom Slovensku najviac predčasných pôrodov.

Rodí sa u nás vyššie percento detí nielen s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ale aj s rastovou retardáciou, ktoré majú vzhľadom na týždeň tehotenstva nižšiu pôrodnú hmotnosť.
Nie každá vrodená vývinová chyba znamená, že sa dieťa musí narodiť predčasne. Pri niektorých chybách srdca, mozgu či obličiek je dôležité, aby mamička dieťa donosila čo najdlhšie. Možnosti riešenia zdravotného stavu sú totiž výrazne limitované, ak dieťa ešte nemá dostatočnú hmotnosť.

Prečo sú najčastejšou komplikáciou predčasne narodených detí problémy s dýchaním?

Pľúca prechádzajú piatimi vývinovými štádiami. Predčasne narodené deti majú dominantne nezrelé pľúca. Pri liečbe využívame v prvom rade metódy neinvazívnej ventilácie. Ak to nestačí a dieťa potrebuje vyššiu podporu kyslíkom, môžeme podať špeciálny liek – surfaktant, ktorý sa aplikuje priamo do pľúc. Za posledných päť rokov sme túto liečbu použili u 127 novorodencov. Zaujímavé bolo, že v niektorých prípadoch si rozšírenú starostlivosť nevyžadovali tie najmenšie deti, ale deti s vyššou pôrodnou hmotnosťou, ktoré mali iné komplikácie. Išlo napríklad o vrodený nádor srdca, hemolytickú chorobu alebo infekčné komplikácie. Viac ako 115 zo 127 detí sme dokázali zvládnuť na našom pracovisku.

Aké deti sa najčastejšie dostávajú do starostlivosti vášho pracoviska?

Za posledných päť rokov sa na pracovisku na Triede SNP narodilo 6 975 detí. Keďže sa u nás koncentrujú najkomplikovanejšie prípady z deviatich nemocníc a občas aj z Prešovského kraja, približne 1 000 detí potrebovalo našu špecializovanú starostlivosť pre nízku pôrodnú hmotnosť alebo vrodené vývinové chyby.

Na aké nové postupy v starostlivosti o predčasne narodené deti sa aktuálne zameriavate?

Jednou z oblastí, ktorú chceme ďalej rozvíjať, je projekt Mikroneo. Vznikol v rámci medzinárodnej cezhraničnej spolupráce s nemocnicou v Miškolci. Pracovisku vieme odovzdať naše skúsenosti, ktoré sme zaviedli počas posledných rokov. Ide o takzvané mikrometódy, pri ktorých dokážeme vyšetriť viacero parametrov z veľmi malého množstva krvi odobratej kapilárnym spôsobom priamo u nás na oddelení. Nemusíme teda dieťaťu odoberať krv zo žily.
Jedným z najčastejších vyšetrení u novorodencov touto metódou je stanovenie hladiny bilirubínu. Práve pri ňom sme od roku 2022 začali používať novú metódu, ktorú sme zaviedli ako prví v krajinách východnej Európy. Takéto stanovenie je zároveň vysoko presné.

V čom predstavuje táto metóda rozdiel oproti bežnému meraniu pomocou prístroja?

Transkutánne meranie pomocou prístroja, ktorý sa prikladá na kožu dieťaťa, využíva svetelný lúč. Dokáže ukázať, že hladina bilirubínu stúpa a sledovať dynamiku jej zmien. Nie je však dostatočne presné na to, aby sme na jeho základe mohli indikovať liečbu.
Na presné stanovenie hladiny potrebujeme vyšetriť krv. Pri bežnom odbere zo žily potrebujeme približne 500 mikrolitrov krvi, zatiaľ čo naša nová metóda dokáže veľmi presné vyšetrenie urobiť už z 30 mikrolitrov krvi.

Keď sme si to prepočítali, len pri vyšetrení bilirubínu ušetríme ročne asi liter krvi. To nie je málo. Dvojkilogramový novorodenec má približne 160 mililitrov krvi a pri komplikovanom zdravotnom stave musíme niektoré vyšetrenia opakovať. Za dva až tri týždne tak môžeme odobrať 10 až 15 mililitrov krvi, čo už môže predstavovať potrebu transfúzie.
Výhodou tejto mikrometodiky je aj rýchlosť. Ak odoberieme krv viacerým novorodencom a vzorky pošleme do laboratória, na výsledky čakáme hodinu a pol až dve hodiny. Medzitým sa zdravotný stav dieťaťa môže zmeniť. Pri mikrometódach máme výsledok okamžite a preto sa vieme rozhodovať rýchlejšie a presnejšie. U predčasniatok je to dôležitejšie, pretože tie majú menší objem krvi.

Prečo je prítomnosť mamy pri predčasne narodenom dieťati taká dôležitá?

Už viac ako 15 rokov sa zdôrazňuje maximálne úsilie o to, aby bol novorodenec hospitalizovaný spolu s matkou. Ideálne je, ak mama zostáva pri dieťati počas celého pobytu v nemocnici. Deti, ktorých matky sú s nimi, mávajú menej komplikácií, rýchlejšie napredujú a skôr dosahujú vyšší príjem materského mlieka. Na našom pracovisku máme 35 lôžok pre novorodencov a aj 35 lôžok pre matky, čo je kľúčový faktor.
Ak matka pri dieťati nemôže zostať, dieťa môže byť odkázané len na umelé mlieko. To je, samozrejme, kvalitné a dokáže mnohé nahradiť, ale nenahradí všetko, čo dokáže dieťaťu poskytnúť materské mlieko.

Kedy predčasne narodené dieťa opúšťa nemocnicu a ide domov?

Vždy rozhoduje jeho klinický stav a stabilita kardiovaskulárneho systému, pľúc a dýchania. Zvyčajne prepúšťame deti pri hmotnosti nad 2 000 gramov, približne v 35. až 36. týždni gestačného veku. Samotná hmotnosť však nie je jediným rozhodujúcim kritériom.

Verejnosť sa často pýta na najmenšie zachránené bábätká. Kde je dnes hranica?

Šanca na kvalitné prežitie sa začína približne od 24. týždňa tehotenstva, pri hmotnosti okolo 500 gramov. Vo svete sa uvádza, že zachrániť sa dajú aj deti s hmotnosťou približne 350 až 400 gramov. Vždy však závisí od ich celkového stavu. Vo všeobecnosti však platí, že čím nižšia je pôrodná hmotnosť, tým viac rizík dieťaťu hrozí.

Počas svojej praxe za posledných 30 rokov, som sa stretol aj s deťmi s hmotnosťou nad 400 gramov a dnes sú z nich veľké deti. Pamätám si však aj na deti s pôrodnou hmotnosťou 2 500 gramov, ktoré mali mimoriadne vážne zdravotné problémy. Privážali nám ich z iných nemocníc v kritickom stave, so zlyhávaním životných funkcií a veľmi zlými hodnotami krvných plynov. Vďaka včasnému zásahu sa ich podarilo stabilizovať. Dnes tieto deti opakovane stretávam a niektoré študujú na vysokej škole. A aj to nám dokazuje, že samotná pôrodná hmotnosť nie je rozhodujúca. Veľmi záleží na stave jednotlivých orgánov a na tom, aké komplikácie dieťa pri narodení sprevádzajú.