Pôvod jašteríc z čeľade Lacertidae, ktoré sa vyskytujú v Euroázii a Afrike, by sme našli v Európe. Práve tu dnes tvoria dominantnú skupinu plazov a sú dobre známe aj na Slovensku, kde domovinu nachádza hneď niekoľko druhov – od ikonickej jašterice múrovej (Podarcis muralis) a prísne chránenej jašterice zelenej (Lacerta viridis), až po unikátnu jaštericu živorodú (Zootoca vivipara). Kedy sa však tieto jednotlivé vývojové línie diverzifikovali a kedy sa od seba oddelili rody, ktoré dnes bežne stretávame v prírode? Fascinujúcu odpoveď priniesla nová medzinárodná štúdia vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave a Poľskej akadémie vied.
Kráľom medzi európskymi zástupcami tejto skupiny sú jašterice rodu Timon. U nás doma ich síce nenájdeme, no sú ozdobou Stredomoria a severnej Afriky. Ich najznámejší predstaviteľ, jašterica perlová (Timon lepidus), je skutočným gigantom – vrátane chvosta dokáže dorásť do dĺžky 60 až 90 centimetrov. Tento rod je pritom najbližším evolučným príbuzným našich známych zelených jašteríc (rod Lacerta), ktorých pestrofarebné samce s blankytne modrým krkom v období párenia očaria každého pozorovateľa.
Podľa doterajších molekulárnych dát sa predpokladalo, že k rozštiepeniu týchto dvoch úspešných línií došlo relatívne nedávno – v období spodného miocénu pred zhruba 18 až 20 miliónmi rokov. Paleontológovia navyše už takmer storočie pracovali s predpokladom, že staršie európske treťohory ovládal úplne vyhynutý, archaický a len vzdialene príbuzný rod Plesiolacerta.
REKLAMA
„Náš výskum ukázal, že sme po desaťročia systematicky prehliadali niečo podstatné. Podrobné analýzy starobylých európskych fosílií totiž odhalili, že v skutočnosti nepatria žiadnemu vymretému primitívnemu rodu. Sú to priami zástupcovia moderného rodu Timon,“ vysvetľuje paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK. V rámci tohto rodu vedci opísali úplne nový, doteraz neznámy druh – Timon planeutes. Výsledky analýzy slovenských a poľských vedcov publikoval prestížny medzinárodný vedecký časopis Papers in Palaeontology.
REKLAMA
Tento objav prináša prekvapivý vedecký zvrat. Znamená to totiž, že obrie jašterice rodu Timon behali po európskom kontinente už v období eocénu pred neuveriteľnými 40 miliónmi rokov. Oddelenie dvoch kľúčových rodov Timon a Lacerta sa tak muselo odohrať o milióny rokov skôr, než si vedci dokázali predstaviť. Celá radiácia a vznik moderných línií jašteríc sú posunuté hlboko do minulosti, čo z nich robí mimoriadne prastaré formy.
„Európsky paleogén tak namiesto slepých evolučných uličiek prekypoval bohatým zastúpením tzv. pan-lacertidov, vrátane korunných línií, ktoré prežili až do súčasnosti. Tento objav zásadným spôsobom mení celkový pohľad na to, ako pred desiatkami miliónov rokov vyzerala a prekvitala evolúcia týchto fascinujúcich šupinatých plazov,“ uzatvára doktor Andrej Čerňanský.
