Greenpeace Slovensko sa pozrel na to, ako chcú vybrané politické strany kandidujúce vo voľbách riešiť dve kľúčové environmentálne výzvy: ekologickú budúcnosť potravinového systému a riešenie dôsledkov klimatickej zmeny. Organizácia analyzovala volebné programy a strany oslovila aj s dotazníkom. Kandidáti síce odpovedali, že ide o dôležité témy, v ich volebných programoch by však voliči konkrétne opatrenia hľadali len ťažko.
Ekologické poľnohospodárstvo či návrhy na riešenie dôsledkov klimatickej zmeny. To sú témy, ktoré Greenpeace hľadal vo volebných programoch vybraných strán, kandidujúcich do parlamentu[1]. Oslovil ich tiež s dotazníkom, v ktorom mapoval ich vôľu riešiť reguláciu nebezpečných pesticídov (prepracovanie Národného akčného plánu na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov – ďalej len NAP, podporiť moratórium troch účinných látok z radu neonikotínoidov či presadenie zón bez pesticídov) či postoj strán, pokiaľ ide o riešenie dôsledkov klimatickej zmeny.
„Vítame, že väčšina programov rieši problematiku potravinovej sebestačnosti, podporu malých fariem alebo rozvoj vidieka (SNS, OĽaNO NOVA, #Sieť, Sme rodina, KDH, Most-Híd, SMK, Strana zelených Slovenska).[2] Čo však hodnotíme veľmi negatívne, sú chýbajúce konkrétne opatrenia ako prepojiť potravinovú bezpečnosť s adaptáciou na klimatickú zmenu či zabezpečiť trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo. Najbližšie sa k tejto ambícii priblížili programy strán Most-Híd, SMK a #Sieť[3],“ uviedla koordinátorka kampane Katarína Nikodemová z Greenpeace Slovensko.
Aj napriek tomu, že sa väčšina politických strán (všetky okrem SMERu-SD) vyjadrila, že prepracuje NAP tak, aby spĺňal požiadavky EÚ, žiadna z nich to nemá priamo v programe. Zóny bez pesticídov by s menšími či väčšími výhradami (tie mali SMER-SD, SNS, KDH) podporili všetky strany okrem SaS, ktorá plošné jednorazové zákazy nepovažuje za systémové riešenie.
Sklamaním je aj to, že analyzované politické programy nespomínajú explicitne opatrenia na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny. S termínom „klimatická zmena“ pracujú priamo vo svojich programoch iba strany SaS a Most-Híd.
„Minulý rok bol opäť najteplejším rokom v histórii meraní. Klimatická zmena je vážny problém – extrémne výkyvy počasia, problémy s potravinovou bezpečnosťou, ale aj svetová migrácia v dôsledku klimatických zmien zasiahnu naozaj všetkých obyvateľov tejto planéty a teda aj Slovákov. Voliči by preto mali dostať informácie, ako ich budú jednotlivé strany proti týmto následkom chrániť,“ dodala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Organizácia preto očakáva, že budúca vláda zapracuje tieto pripomienky do svojho programového vyhlásenia a príde s konkrétnymi návrhmi.
[1] Greenpeace Slovensko sa pozrel na programy desiatich politických strán, ktoré sa v prieskumoch pohybovali nad alebo tesne pod hranicou zvoliteľnosti do Národnej rady: SMER-SD, SNS, Most-Híd, OĽaNO NOVA, #Sieť, SaS, KDH, Sme rodina – Boris Kollár, SMK a Strana zelených Slovenska.
[2] Plán presadiť zákon o potravinovej sebestačnosti má vo svojom programe strana SNS. Zvýšenie domácej produkcie chce presadzovať aj OĽaNO NOVA. Strana #Sieť si stanovila cieľ do roku 2020 zvýšiť podiel slovenských potravín na domácom trhu na 80 %.
[3] Most-Híd navrhuje opatrenia pre udržateľnú poľnohospodársku výrobu, venuje pozornosť tzv. slowfood konceptu, a sľubuje rozvoj vidieka v zmysle ekologického a dlhodobo udržateľného princípu. SMK spomína podporu ekologického poľnohospodárstva a opatrení na zníženie erózie pôdy. #Sieť sľubuje vytvoriť podmienky pre zvýšenie podielu aj BIO potravín.
