Letné mesiace so sebou prinášajú aj kolapsy z tepla a horúčav. Podľa aktuálnych dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne skolabovalo počas leta 2025 približne 12 000 poistencov. Viac než polovicu pritom tvorili seniori, ktorí patria medzi najrizikovejšie skupiny. Vysoké teploty sú však nebezpečné aj pre ľudí s chronickými ochoreniami.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) eviduje kolapsy z tepla a horúčav počas mesiacov jún až september v roku 2025 u takmer 12 000 poistencov. Prevahu mali vo všetkých vekových kategóriách ženy (takmer 7 000) nad mužmi (približne 5000). Najväčšiu skupinu (viac ako 6 000) pritom tvorili seniori nad 65 rokov. Tento trend je za posledné tri roky rovnaký.
„Podľa našich aktuálnych dát sa viac ako polovica kolapsov z tepla v minulom roku týkala seniorov. Zdravotné riziká, spôsobené horúčavami, sa však vzťahujú na všetkých, bez ohľadu na vek. Všímavosť je dôležitá najmä voči deťom a seniorom, u ktorých je často potrebné dohliadnuť na ich pitný režim a ďalšie preventívne opatrenia, aby nedošlo k zdravotným problémom,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Najviac kolapsov z horúčav a tepla VšZP za minulý rok eviduje v Žilinskom kraji (viac ako 2 000), nasledoval Prešovský (takmer 1900) a Košický kraj (viac ako 1400). Najmenej kolapsov bolo v Banskobystrickom kraji (približne 1200).
Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva SR, horúčavy sú nebezpečné najmä pre starších ľudí, tehotné ženy a deti. Zdravotné riziká z horúčav hrozia napríklad aj chronicky chorým ľuďom, ktorí trpia kardiovaskulárnymi, respiračnými alebo mentálnymi ochoreniami. Horúčavy môžu okrem kolapsových stavov spôsobiť aj prehriatie organizmu, malátnosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť a ďalšie zdravotné problémy.
Následkom horúčav je možné predísť predovšetkým dostatočným pitným režimom, vyváženou stravou, obmedzením fyzickej námahy a pobytu na priamom slnku.
K zdravotným komplikáciám počas leta môžu viesť aj tepelné úpaly. V roku 2025 VšZP evidovala celkovo 153 úpalov, pričom až 91 % pripadalo na mesiace jún až september. Viac než polovica úpalov sa týkala dospelých v produktívnom veku. Deti a mladiství do 18 rokov tvorili približne tretinu poistencov a najmenej úpalov mali seniori. Najviac úpalov bolo v minulom roku v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.
Vo vážnych prípadoch, napríklad ak ide o stratu vedomia alebo kŕče po kolapse z tepla, je potrebné kontaktovať záchrannú zdravotnú službu. V prípade ľahších príznakov prehriatia organizmu alebo zdravotných komplikácií z horúčav sa môžu poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne obrátiť na lekára aj online alebo telefonicky prostredníctvom benefitu Dr. Nonstop, ktorý je dostupný 7 dní v týždni, 24 hodín denne. V prípade potreby liekov môže lekár na základe individuálneho posúdenia vystaviť aj eRecept.
Detskí poistenci VšZP a ich rodičia môžu zároveň získať na doplatky za lieky a dietetické potraviny, ktoré sú čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, finančný príspevok až 450 eur ročne. Deti môžu finančný príspevok využiť aj individuálne do výšky 100 eur ročne. Dospelí poistenci majú možnosť čerpať na doplatky za kategorizované lieky 20 eur ročne.



