Do programu 16-tej schôdze NR SR, ktorá sa začala minulý týždeň je zaradená aj novela zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 72/2012 Z.z.
Do novely vláda doplnila v § 24 odst. 3, písm l., ktorý hovorí, že vo vzdialenosti 200 m od poslednej stavby bude zakázaný voľný pohyb mačiek. V praxi to znamená, že mačky 200 m od obydlia budú môcť poľovníci strieľať. V dôvodovej správe k navrhovanej zmene je uvedená jediná veta.
„K bodu 39: Vzhľadom na potrebu ochrany zveri v poľovnom revíri je potrebné zabrániť voľnému pohybu mačiek, ktoré spôsobujú škody na malej zveri.“
Vláda ako argument nepredložila žiadny relevantný dôkaz, štúdiu, ktoré by potvrdili opodstatnenosť navrhovanej zmeny.
Inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová: „Úplný zákaz strieľania mačiek sa nedožil ani jedného roka a vláda ho už mení. Pre mňa nesie návrh znaky poľovníckej loby a myslím si, že je výsledkom početného zastúpenia poľovníkov v radoch poslancov. Vláda nepredpokladá, že by snáď niektorý z poslancov vládnej strany mal úmysel túto zmenu nepodporiť. Ak zákon prijmú, bude to krok späť!“
SZ upozorňuje, že úbytok vtáctva a malých cicavcov nemožno zvaľovať jedine na mačku domácu (ferálnu). Březinová vysvetľuje: „Možných príčin úbytku drobnej zveri je niekoľko. Na Slovensku je napr. povolený celoročný výrub drevín a to aj čase hniezdenia vtáctva, pričom výnimka sa vzťahuje jedine na územia v pásmach ochrany. Pri výrube a ťažbe sa používajú ťažké stroje, ktoré okrem hniezd s násadami a mláďatami ničia aj všetky živočíchy v okolí na pôdnom kryte a pod pôdou. Takto je zničená aj potrava pre vtáctvo a malých predátorov, a tiež samotné úkryty drobnej zveri, narušený je celý ekosystém aj potravný reťazec. Preto považujeme návrh vlády za tendenčný a neodborný.“
Rozmáhajúce sa poľnohospodárstvo a stavebná činnosť sú ďalšími ľudskými aktivitami narúšajúcimi prirodzené prostredie vtákov, drobných živočíchov i lesnej zveri. Ubúdajú lúky, hájiky, lesíky, medze a lesy ako prirodzené prostredie na zahniezdenie či budovanie úkrytov pre malú zver a vyvedenie mláďat. V prírode sú aj prirodzení predátori, ktorí sa živia vajíčkami, mláďatami, dospelými vtákmi či drobnou zverou. Patria sem napr. kuny, líšky, norky, lasice, dravé vtáky aj napr. drobný spevavec strakoš červenochrbtý. Tvrdenia, že mačka ferálna je hlavnou príčinou úbytku vtáctva a drobnej zveri nie sú objektívne.
Medzi humánne a udržateľné formy záchrany a ochrany vtáctva a drobnej zveri patrí komplexná ochrana prírody, prísne trestanie čiernych skládok, pytliactva, a najmä presadenie zákazu ťažby drevín v čase hniezdenia vtákov.
Sloboda zvierat problematiku ferálnych mačiek (divožijúcich mačiek domácich) nepodceňuje a už dlhé roky problém rieši formou ich odchytov a kastrácií. Kastrácie túlavých zvierat sú vo svete najpoužívanejšou humánnou metódou kontroly stavov zvierat, pretože zabraňujú ich nekontrolovateľnému rozmnožovaniu. „A preto si myslíme, že voľný výskyt mačiek v poľovných revíroch by mohol byť týmto spôsobom obmedzený bez navrhovaného odstrelu“, dodáva Březinová.
Informácie: Romana Březinová, inspektorba@gmail.com, 0903 454 179
