14. 10. 2026
Vláda v stredu 14. októbra 2026 na návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka schválila Národnú stratégiu európskeho integrovaného riadenia hraníc Slovenskej republiky na roky 2027 – 2032. Dokument, ktorý prerokovala aj Bezpečnostná rada SR, určuje hlavné priority v oblasti kontroly vonkajších hraníc, riadenia migrácie, boja proti cezhraničnej kriminalite a návratov cudzincov s neoprávneným pobytom. Dôraz kladie na bezpečnosť, modernizáciu, využívanie nových technológií a posilňovanie personálnych kapacít.
Európske integrované riadenie hraníc predstavuje komplexný systém opatrení na zabezpečenie účinnej kontroly vonkajších hraníc Európskej únie, riadenia migrácie a návratovej politiky pri súčasnom rešpektovaní základných práv.
Nová stratégia nadväzuje na predchádzajúci dokument na roky 2023 – 2026 a zohľadňuje európske priority, výsledky schengenských hodnotení a skúsenosti z praxe. Reaguje na meniacu sa bezpečnostnú a migračnú situáciu, najmä vojnový konflikt na Ukrajine, činnosť prevádzačských skupín a hybridné hrozby. Jej cieľom je posilniť pripravenosť Slovenska tak na každodenné úlohy, ako aj na krízové situácie a tým posilňovať vnútornú bezpečnosť celej Európskej únie.
Modernizácia hranice s Ukrajinou a medzinárodných letísk
Medzi hlavné priority novej stratégie patrí modernizácia technického vybavenia, infraštruktúry a monitorovacích systémov na hranici s Ukrajinou a na medzinárodných letiskách. Dokument osobitne poukazuje na potrebu dobudovania infraštruktúry a zvýšenia kapacity vybavovania cestujúcich na hraničných priechodoch.
Významnú úlohu zohráva digitalizácia a prepájanie národných a európskych informačných systémov vrátane systému vstup/výstup (EES), Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a zabezpečenia ich interoperability. Využívanie biometrie a automatizovaných prvkov hraničnej kontroly má prispieť k rýchlejšiemu preverovaniu osôb, skráteniu čakacích dôb a zvýšeniu bezpečnosti. Slovensko zároveň posúdi možnosti predbežnej registrácie cestujúcich a automatizácie kontrol na pozemných hraničných priechodoch.
REKLAMA
Posilnenie analýzy rizík a krízovej pripravenosti
Stratégia zdôrazňuje potrebu rozvoja analýzy rizík, situačného povedomia a pohotovostného plánovania s cieľom včas identifikovať bezpečnostné a migračné hrozby a zabezpečiť koordinovanú reakciu na mimoriadne situácie. Dôraz sa kladie na rozvoj analytických kapacít, efektívnejšiu výmenu informácií, využívanie systému EUROSUR a spoluprácu s európskou agentúrou Frontex. Osobitná pozornosť sa venuje pripravenosti na náhly nárast migračného tlaku a hybridné hrozby.
Efektívnejšia návratová politika a boj proti cezhraničnej kriminalite
Stratégia počíta s posilnením návratovej politiky vrátane vytvorenia špecializovaného pracoviska v rámci Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Cieľom je zlepšiť koordináciu návratových procesov, zjednotiť postupy a prehĺbiť spoluprácu s krajinami pôvodu, najmä pri zisťovaní totožnosti osôb a zabezpečovaní cestovných dokladov.
Dôležitou súčasťou návratovej politiky zostávajú dobrovoľné návraty podporované poradenstvom a reintegračnou pomocou. Nútené návraty sa budú vykonávať v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami Slovenska, pri rešpektovaní základných práv a zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia do krajiny, kde by osobe hrozilo prenasledovanie či mučenie. Dôraz sa kladie aj na dôstojné podmienky v zariadeniach pre zaistených cudzincov a nezávislé monitorovanie nútených návratov.
Dokument zároveň podporuje posilňovanie kapacít na odhaľovanie a vyšetrovanie prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, využívanie moderných analytických nástrojov a rozvoj spolupráce so susednými štátmi a európskymi partnermi, najmä Frontexom a Europolom.
REKLAMA
Stabilizácia personálnych kapacít a ochrana základných práv
Podmienkou účinného riadenia hraníc je stabilizácia a postupné dopĺňanie personálu služby hraničnej a cudzineckej polície. Stratégia podporuje odborné a jazykové vzdelávanie, špecializovanú prípravu policajtov a efektívnejšie využívanie civilných odborníkov na analytických, technických a administratívnych pozíciách. Neoddeliteľnou súčasťou stratégie je ochrana základných práv pri kontrole hraníc, postupoch voči cudzincom a realizácii návratov. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zraniteľných osôb, osobných údajov a nezávislým monitorovacím mechanizmom.
Konkrétne opatrenia stanoví samostatný akčný plán
Realizáciu stratégie bude koordinovať Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru a ďalšími príslušnými rezortmi a subjektmi ako Slovenskou informačnou službou, Generálnou prokuratúrou SR či Úradom na ochranu osobných údajov SR
Konkrétne opatrenia, zodpovedné subjekty, termíny plnenia, merateľné ukazovatele a predpokladané finančné zabezpečenie stanoví samostatný akčný plán, ktorý bude predložený Bezpečnostnej rade SR a následne vláde Slovenskej republiky v najbližších týždňoch.
Pri financovaní sa počíta s maximálnym využitím dostupných zdrojov Európskej únie. Štátny rozpočet má zabezpečiť najmä potrebné spolufinancovanie, prevádzkové výdavky a opatrenia, ktoré nemožno financovať z európskych zdrojov.
Plnenie stratégie sa bude každoročne vyhodnocovať, aby bolo možné reagovať na vývoj bezpečnostnej a migračnej situácie. Záverečná informácia o jej plnení má byť vláde SR predložená do 30. júna 2033.
