Bratislava, 16. 2. 2016 (BAO) – Občianski aktivisti a aktivistky združení v iniciatíve Bratislava otvorene (BAO) podali v roku 2014 žalobu na Krajský súd v Bratislave vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu vo veci výrubu stromov na Kollárovom námestí.
S radosťou konštatujú, že Krajský súd rozhodol tak, že zrušuje rozhodnutie Okresného úradu vo veci odvolania ako aj rozhodnutie MČ Staré mesto vo veci výrubu stromov a vracia na ďalšie, teda nové konanie.
V prípade Kollárovho námestia občianski aktivisti a aktivistky v BAO bojujú už od roku 2009 za zachovanie prirodzeného parku. Poukazujú na:
1. Nerešpektovanie územného plánu a jeho regulatívov.
Park na Kollárovom námestí má podľa ÚP mesta kód 1110 – parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy. To znamená, že na takomto území nie je možné stavať nič, čo nesúvisí s touto funkciou. Plánovaná podzemná garáž nielenže zapríčiní výrub 53 stromov a kvalitnej mestskej zelene, ale vyvolá vybudovanie aj ďalších objektov na povrchu v parku, teda vjazdov a výjazdov parkovacieho domu, objektov vzduchotechniky, vetracích šácht, výťahov, schodísk a ďalších technických zariadení potrebných pre funkčnosť garáže – ktoré nijako nesúvisia s funkciou parku a zelene. „Náhradný park“ vznikne na streche podzemnej garáže, čím sa nenávratne zničí až 1/3 súčasného parku.
2. Nerešpektovanie zákona o ochrane životného prostredia
Zámer je v rozpore s verejným záujmom, najmä s predmetom zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Nemožno akceptovať právnu situáciu, kedy s vedomím, že na dotknutom území parku (v silne urbanizovanom prostredí) sa v čase rozhodovania nachádzajú niekoľko desaťročí rastúce stromy a kríky, vydalo Hlavné mesto SR Bratislava záväzné stanovisko, v dôsledku ktorého by mala byť táto zeleň zlikvidovaná. Týmto záväzným stanoviskom sa uprednostňuje súkromný záujem investora postaviť garáž, pred verejným záujmom nepoškodzovať a neničiť, ale naopak zachovať verejnú zeleň v meste (v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny aj s cieľom zachovať dnešnú kvalitu životného prostredia v predmetnom území). Vydané záväzné stanovisko hl. mesta popiera základné ústavné právo na priaznivé životné prostredie a zákonnú povinnosť zachovať a chrániť ho. Vybudovaním 297 parkovacích miest sa výrazne zhorší kvalita ovzdušia, retenčná schopnosť územia aj celkové životné prostredie, zvýši sa dopravná záťaž, prašnosť a hluková záťaž územia (už v súčasnosti hluk prekračuje dennú aj nočnú prípustnú hodnotu).
Krajský súd svojim rozhodnutím potvrdil logický a normálny stav rešpektovania Ústavy SR, ako aj zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Z rozsudku vyberáme podstatné časti a zdôvodnenia:
-
Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Verejný záujem je postavený na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti, je mimoriadny, a preto právny poriadok Slovenskej republiky jej venuje zvýšenú pozornosť, a na základe uvedeného je prípustné výkon niektorých práv jednotlivca obmedziť.
-
Povinnosť fyzických aj právnických osôb ochraňovať prírodu a krajinu. Vzhľadom na túto povinnosť, musia prispôsobiť vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia ako aj podriadiť výkon svojich ostatných základných práv, vrátane vlastníckeho práva, slobody podnikania a iných obdobných práv, čo je v súlade s verejným záujmom na zachovaní priaznivého životného prostredia.
-
Povinnosť orgánov štátnej správy a obci pri ochrane prírody a krajiny. Podľa zákona sú tieto orgány povinné zabezpečovať zachovanie prírodnej rovnováhy a rozmanitosti podmienok a foriem života, utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Takáto ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny a len takým spôsobom, aby nebol narušený ich stav a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu ich ekologickostabilizačných funkcii.
Súd skonštatoval, že udelenie súhlasu na výrub je možné iba za predpokladu, že správny orgán posúdi ekologické a estetické funkcie drevín, ako aj vplyvy na zdravie človeka. V prípade rozhodnutia o výrube na Kollárovom námestí k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcii nedošlo. Súdu nie je vôbec zrejmé, prečo dal prvostupňový správny orgán prednosť vlastníckému/užívaciemu právu účastníka pred právom občanov na priaznivé životné prostredie.
Krajsjký súd taktiež konštatoval, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie čo do rozsahu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie, po predpokladanom výrube drevín a dokončení stavby, vo vzťahu ku vhodnosti takéhoto podložia na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný vzrast takto nasadených drevín, ako ani predpokladaný čas, ktorý bude potrebný na nové dreviny, aby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín.
Občianski aktivisti a aktivistky v BAO veľmi oceňujú rozhodnutie senátu Krajského súdu v záujme zachovania životného prostredia v Bratislave. Vyzývajú Okresný úrad ako aj MČ Bratislava Staré Mesto, aby prehodnotili svoj prístup k ochrane zelene a stromov v meste a svojim konaním nepreferovali finančné záujmy developerov, ale dopriali občanom právo na kvalitné životné prostredie.
