Bratislava 29. júna 2026: Vedecký kolektív Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK), v spolupráci s talianskym výskumným tímom, popísal doteraz neznámu funkciu populácie buniek v stene pošvy. Ich objav, ktorý prináša nové poznatky do oblasti gynekológie a pôrodníctva, uverejnil prestížny odborný časopis BMC Women’s Health. Výsledky medzinárodného výskumu môžu zohrať dôležitú úlohu pri pochopení fungovania orgánov, ako aj pri hľadaní nových liečebných postupov.
Hoci stavbu ľudského tela lekárky, lekári, vedkyne a vedci podrobne skúmajú už po stáročia za využitia čoraz modernejšej mikroskopickej techniky, v ľudskom organizme sa stále darí identifikovať nové mikroskopické štruktúry a typy buniek.
Spoločný projekt Ústavu histológie a embryológie LF UK pod vedením profesora Ivana Vargu a Univerzity v Perugii sa zameral na málo preskúmanú populáciu buniek v stene pošvy. Podobné bunky sa nachádzajú aj v koži, kde sú známe ako Merkelove bunky a fungujú ako citlivé mechanoreceptory na vnímanie dotyku či tlaku. Výskumníčky a výskumníci z LF UK však preukázali, že bunky nachádzajúce sa v pošve majú odlišnú funkciu.
„Pôvodne sme predpokladali, že Merkelove bunky v pošve fungujú rovnako ako v pokožke a slúžia na vnímanie mechanických podnetov, teda dráždenia, dotykov, či tlaku. Metódou dvojitej imunohistochémie sme však potvrdili, že tieto novooobjavené bunky nie sú spojené s nervovými vláknami. Neslúžia teda na vnímanie dotyku,“ vysvetľuje prvá autorka štúdie Simona Polakovičová z LF UK. „Navyše vo svojej cytoplazme skladujú početné sekrečné zrniečka, čo naznačuje ich hormonálnu aktivitu. Pravdepodobne tak regulujú procesy homeostázy a regenerácie sliznice pošvy. Tento objav posúva hranice ľudského poznania zasa o krôčik vpred.“
Kompletná vedecká štúdia o objave v stene pošvy vyšla v časopise BMC Women´s Health. Tento časopis patrí medzi 25 % najkvalitnejších časopisov v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
Pre bratislavské pracovisko nejde o ojedinelý úspech. Ústav histológie a embryológie LF UK sa dlhodobo podieľa na rozširovaní anatomických poznatkov. V minulosti sa výskumnému kolektívu podarilo identifikovať dovtedy nepopísané široké miazgové splavy vo vajíčkovodoch, opísať novú populáciu telocytov v krčku maternice či charakterizovať imunitné bunky vo výstelke vajíčkovodov a nadsemenníka. Výsledky výskumov tohto pracoviska sú citované aj vo svetoznámej učebnici Gray’s Anatomy.
„Pri objavení týchto nových štruktúr ľudského tela máme podobné pocity ako v minulosti prežívali moreplavci, ktorým sa podarilo objaviť nový ostrov, a tým rozšíriť poznanie ľudstva,“ hovorí prednosta ústavu a korešpondenčný autor publikácie Ivan Varga. „Teší nás, že sa vedecké bádanie z nášho pracoviska prenáša do výučby a praxe na globálnej úrovni. Dôkazom je aj naša najnovšia štúdia akceptovaná v prestížnom časopise The Anatomical Record. V spolupráci s rumunským vedeckým tímom v nej popisujeme funkčný význam takmer neznámych slinných žliaz v stene Eustachovej trubice stredného ucha.“
Súčasné úspechy pracoviska sú podmienené aj rozvinutou medzinárodnou spoluprácou a zapojením nastupujúcej generácie vedkýň a vedcov. „Veľkou inšpiráciou sú pre nás naše doktorandky a naši doktorandi, ako aj zahraniční kolegovia, ktorí k nám prichádzajú na výskumné pobyty,“ dodáva doktorka Polakovičová. V súčasnosti na ústave pôsobí doktorandka z talianskej Univerzity v Brescii. Spoločne s bratislavským tímom pracuje na detailnom mikroskopickom popise šuškovitého telieska (epifýzy) človeka vo vzťahu k ochoreniam srdcovo-cievneho systému, s cieľom odhaliť stavbu tohto orgánu v zdraví i v chorobe.