Košický maliar Július Jakoby (1903-1985) patrí k najvýznamnejším slovenským výtvarným umelcom 20. storočia. Jeho strhujúce expresívne dielo sústredené na človeka a hľadanie zmyslu jeho existencie zásadným spôsobom obohatilo moderné slovenské dejiny umenia. Napriek mimoriadnej sile umeleckého výrazu, ktorá vyvierala z autorovho talentu a hlbokého prežívania skutočnosti, nestretneme sa v jeho tvorbe s tzv. veľkými témami. Niet v nej pátosu – národného, sociálneho či krajinárskeho, takého významného pre slovenské medzivojnové umenie.
Jakoby inšpirácie k tvorbe vždy nachádzal vo svojom bezprostrednom, dôverne známom okolí. S výnimkou krátkych štúdií v Miškovci a Budapešti prežil svoj celý život v Košiciach. Tu aj navštevoval v rokoch 1923-1925. Súkromnú školu, ktorú viedol významný budapeštiansky grafik Eugen Krón, a ktorá zohrala významnú úlohu pri formovaní fenoménu Košickej moderny 20. rokov. Na bohatú tradíciu košického výtvarného prostredia vrcholiacu práve v 20. rokoch 20. storočia nadviazala i nasledujúca maliarska tvorba Júliusa Jakobyho charakterizovaná stupňujúcou sa koloristickou expresívnosťou, výrazovou slobodou a dynamikou maliarskeho rukopisu a v neposlednom rade úprimným záujmom o prostého človeka.
Súčasná reinštalácia tejto expozície, ktorá bola slávnostne otvorená 31. mája 1992, v základných vývojových premenách predstavuje tvorbu tohto vynikajúceho maliara od konca dvadsiatych po sedemdesiate roky 20. storočia. Výstava vo Východoslovenskwj galérii na Alžbetinej 22 potrvá od 13. novembra do 18. januára 2015.
