Infarkt v 35? Už to nie je rarita. Lekárka pri príležitosti Svetového dňa srdca upozorňuje na riziká, ktoré ľudia podceňujú
29.9.2026
Človek sa môže cítiť úplne zdravo, no napriek tomu už mať vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu LDL cholesterolu či začínajúce poškodenie ciev. Práve v tom spočíva zákernosť mnohých kardiovaskulárnych ochorení. Pri príležitosti Svetového dňa srdca, ktorý si pripomíname 29. septembra, odborníci z Nemocnice AGEL Bánovce upozorňujú, že prevencia sa nezačína až vtedy, keď sa objavia zdravotné ťažkosti. Začína sa oveľa skôr, ešte v čase, keď sa cítime úplne zdravo.
Kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete. Hoci sa riziko s pribúdajúcim vekom zvyšuje, závažné srdcovo-cievne príhody sa nevyhýbajú ani mladším ľuďom. „Dnes nie je raritou, že do internej ambulancie alebo na urgentný príjem prichádza s infarktom myokardu aj človek vo veku 35 či 40 rokov. Kardiovaskulárne ochorenia nevznikajú zo dňa na deň. Ateroskleróza, vysoký krvný tlak či zvýšené hladiny cholesterolu môžu začínať dávno pred prvým infarktom,“ upozorňuje MUDr. Soňa Lobotková, lekárka internej ambulancie Nemocnice AGEL Bánovce.
Práve vysoký krvný tlak či zvýšený LDL cholesterol patria medzi rizikové faktory, ktoré môžu dlhé roky prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Človek môže nemať bolesti, necítiť únavu ani dýchavicu a napriek tomu už môže dochádzať k postupnému poškodeniu ciev. „To, že sa človek cíti dobre, neznamená, že jeho srdce a cievy sú zdravé. Prvé príznaky aterosklerózy alebo hypertenzie sa môžu objaviť až po rokoch a niekedy až vo veľmi pokročilom štádiu poškodenia,“ vysvetľuje MUDr. Lobotková. Medzi rizikové faktory, ktoré ľudia podľa nej často podceňujú, patria najmä vysoký krvný tlak, vysoký LDL cholesterol, sedavý spôsob života a fajčenie. Významnú úlohu však zohráva aj genetika, vek, telesná hmotnosť, stravovanie či ďalšie ochorenia. Ani samotné príznaky už vznikajúceho ochorenia nemusia byť spočiatku dramatické. Človek ich môže pripísať stresu, nedostatku spánku, vyčerpaniu alebo jednoducho veku. Pozornosť si zaslúži najmä zvieranie či pálenie na hrudníku, nová alebo nezvyčajná dýchavica, náhle búšenie srdca, veľmi rýchly alebo nepravidelný tep, stavy na odpadnutie či opuchy nôh. Pri náhle vzniknutej silnej bolesti alebo tlaku na hrudníku, najmä ak sú sprevádzané dýchavicou, potením, nevoľnosťou alebo vyžarovaním bolesti do ruky, chrbta či čeľuste, je potrebné bezodkladne vyhľadať zdravotnú pomoc.
Dobrou správou je, že významná časť kardiovaskulárneho rizika je ovplyvniteľná. Základom prevencie je nefajčiť, poznať svoje hodnoty krvného tlaku a cholesterolu, pravidelne sa hýbať, dbať na vyváženú stravu a udržiavať primeranú telesnú hmotnosť. „Srdce si do veľkej miery „vychovávame“ počas celého života. Nie je to však úplne v našich rukách, významnú úlohu zohráva genetika, vek a niektoré ochorenia. Veľká časť kardiovaskulárneho rizika je však ovplyvniteľná. A to je dobrá správa,“ hovorí MUDr. Soňa Lobotková. Dôležité pritom nie je čakať na ideálny moment. Zmena má význam aj vtedy, keď človek už má niekoľko rizikových faktorov. „Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Ak človek napríklad vo veku 40 či 50 rokov prestane fajčiť, začne sa pravidelne hýbať, upraví LDL cholesterol alebo svoju hmotnosť, môže tým výrazne ovplyvniť svoje budúce kardiovaskulárne riziko,“ dodáva MUDr. Lobotková.
Svetový deň srdca tak nie je len pripomienkou toho, že o svoje srdce sa máme starať. Je aj príležitosťou položiť si jednoduché otázky: Viem, aký mám krvný tlak a cholesterol? Robím dnes niečo pre to, aby moje srdce zostalo zdravé aj o desať či dvadsať rokov? Prevencia totiž nie je jednorazové rozhodnutie. Je to súbor malých rozhodnutí, ktoré môžu v budúcnosti rozhodovať o veľkých veciach.