UNLP a VÚSCH spolu realizujú unikátne pôrody

Akýkoľvek komplikovanejší pôrod sa môže skončiť aj fatálne. Obzvlášť, ak sa v tehotenstve vyskytne komplikácia „tzv. placenta accreta spectrum“. Diagnostikovali ju aj 35-ročnej Košičanke Lenke pri bežnom ultrazvukovom vyšetrení ešte pred 20. týždňom gravidity, čo definitívne potvrdilo vyšetrenie magnetickou rezonanciou. V dôsledku včas odhaleného problému a vďaka spoločnému úsiliu odborníkov z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) a Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH, a.s.) sa podarilo zachrániť život bábätku aj jeho mamičke.

„V medziodborovej spolupráci dnes dokážeme s minimálnym rizikom zrealizovať aj pôrody u žien s najťažšími formami placenty accreta, teda placenty hlboko vrastenej do steny maternice,“ hovorí prof. MUDr. Peter Urdzík, PhD., MPH, prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky na Triede SNP.

Alarmujúce štatistiky

Alarmujúce je, že podľa štatistík počet týchto prípadov rastie. Zvýšené riziko komplikácií sa totiž objavuje u žien po opakovaných cisárskych rezoch, ktorých pribúda, či iných operáciách maternice, pretože v oblasti jazvy je stena maternice tenšia. Podľa štatistík, aj ženy po 35. roku života majú vyššie riziko na vznik takýchto komplikácií.

Kým v minulosti sa tieto prípady u rodičiek vyskytovali 2 až 3-krát ročne, len za uplynulé tri mesiace sme odviedli už dva takéto komplikované pôrody a v krátkej dobe sa tím odborníkov pripravuje na dva ďalšie.

Mimoriadne náročný výkon: Cisársky rez s profylaktickou balónovou oklúziou oboch vnútorných panvových tepien

Špeciálny medicínsky postup sa vykonáva u rodičiek pri rizikovej placente – ak placenta vrastá do steny maternice, ale neprerastá ju (placenta increta), príp. v niektorých prípadoch prerastá cez stenu maternice (placenta percreta). Druhý prípad sa vyskytuje síce menej, ale je závažnejší a zasahuje aj okolité tkanivá (napríklad močový mechúr).

Lekári nie vždy vedia vopred úplne 100% potvrdiť, či je placenta vrastená alebo prerastená. V závažných prípadoch hrozí pacientke silné krvácanie až vykrvácanie pri pôrode.

„Najpodstatnejšie na celom prístupe je, aby sme vedeli o takej pacientke skôr. Takto vieme naplánovať cisársky rez vopred a zabezpečiť celý medicínsky tím odborníkov. Ideálne je, ak sa výkon realizuje okolo 36. týždňa tehotenstva a predíde sa situácii, že pacientka začne rodiť spontánne,“ vysvetľuje prof. MUDr. Peter Urdzík, PhD., MPH – prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky UNLP a LF UPJŠ Košice.

Profesor si zaspomínal aj na situáciu, keď o takejto pacientke vopred nevedeli, začala masívne krvácať, stratila 4,5 l krvi a takmer vykrvácala.

Náročný výkon sa v súčasnosti realizuje na tzv. hybridnej sále so špeciálnym prístrojovým vybavením. Ide o sálu s prítomným RTG angiografom a zároveň RTG operačným stolom, ktorou disponuje VÚSCH, a.s.

Kľúčová spolupráca: angiológ, anestéziológ, gynekológ a novorodenecký tím

U pacientky vykoná angiológ obojstranné vpichy do slabín, kde sa postupne dostane až k vnútorným panvovým tepnám a zavedie balóniky. Tento proces prebieha pri vedomí pacientky.

Takýto typ výkonu je pre angiológov z VÚSCH bežným výkonom. Avšak u tehotných pacientiek ide o špeciálny prípad. „Výkon je výnimočný s ohľadom na ochranu pred RTG žiarením rodičky a novorodenca. Pracujeme v špeciálnom móde – režime minimálneho RTG zaťaženia, bez nutnosti použitia digitálnej subtrakčnej angiografie. Pacientka je nadštandardne chránená pred RTG (hlavne brucho) externými „chráničmi“ žiarenia,“ hovorí MUDr. Martin Koščo, PhD., MHA – primár Kliniky angiológie VÚSCH, a.s.

Následne pristupuje anestéziológ s celkovou anestéziou. Po uspatí pacientky nastupuje gynekologický tím s rýchlym prevedením pôrodu cisárskym rezom. Novorodenec je následne odovzdaný do starostlivosti novorodeneckého tímu.

„Až po „narodení“ dieťatka, aby nedošlo k nedostatku kyslíka pre dieťatko ešte pred narodením, nafúkneme balóniky vo vnútorných panvových tepnách, už bez potreby RTG žiarenia,“ vysvetľuje MUDr. Koščo. „Následne prevedieme ošetrenie maternice, resp., ak si to stav pacientky vyžaduje, aj hysterektómiu – odstránenie maternice,“ dopĺňa profesor Urdzík.

Takúto operáciu realizujú odborníci pomerne rýchlo a bez výrazných krvných strát. Nafúknutím balónikov v panvových tepnách rodičky sa totiž významne zníži prietok krvi v malej panve, čo zabráni vykrvácaniu. Po skúškach na prípadné krvácanie sú balóniky uvoľnené a operácia je ukončená.

Záver výkonu patrí intervenčným angiológom, ktorí uzavrú miesta vstupov ihly a následne je mamička prevezená na štandardnú pooperačnú starostlivosť na Gynekologicko-pôrodnícku kliniku UNLP.

Zriedkavý výkon s úspešným koncom 

„Ide o mimoriadne náročný a na našom pracovisku zriedkavý výkon spojený s vysokým rizikom masívneho krvácania. Vďaka spolupráci intervenčného angiologického, gynekologického a anestéziologického tímu sa podarilo po bezpečnom vybavení dieťaťa  krvácanie kontrolovať. Tento prípad ukazuje význam multidisciplinárnej spolupráce pri zvládaní život ohrozujúcich situácií“, potvrdzuje MUDr. Tomáš Grendel, PhD., MHA – primár Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny VÚSCH, a.s.

„Pri poslednej pacientke sme evidovali krvnú stratu 800 ml. Najpodstatnejšie je, že pri operácii na hybridnej sále sa nám brušná dutina nezalieva krvou a operujeme prehľadnejšie. Vďaka spolupráci s VÚSCH môžeme situáciu riešiť aj akútne v službe, dnes už na to podmienky máme,“ dopĺňa na záver profesor Urdzík z UNLP.