10.2.2026

Takmer 90 % slovenských tínedžerov sa už stretlo s názorom, že muži majú prirodzene dominantnú rolu
a ženy nerovnocenné miesto v spoločnosti. Každý tretí sa s týmto názorom stretáva často a každý
desiaty s ním dokonca súhlasí. Aj tieto alarmujúce dáta priniesol exkluzívny reprezentatívny prieskum o radikalizácii
mladých na internete agentúry 2muse pre Orange Slovensko. Operátor na tieto zistenia reaguje novou iniciatívou #Spolu
nie sme bezbranní, ktorá zahŕňa rozšírenie jeho CSR programu
beznastrah.online o tému
radikalizácie, so svojou Nadáciou Orange otvára nový grantový program, aj spoluprácu s profesionálnymi
mimovládnymi organizáciami. Na vplyvy, názory, podnety z online sveta, ktoré (de)formujú názory a postoje
mladých ľudí zároveň upozorňuje emotívnou
kampaňou.

Prieskum, v ktorom Orange zisťoval, v čom je online priestor pre mladých toxický a v čom naopak
obohacujúci, resp. aké majú tínedžeri skúsenosti s kyberšikanou, hejtom a radikálnymi názormi priniesol
zaujímavé zistenia:

• S online hejtom sa stretlo až 80 % mladých, viac ako polovica ho zažila na vlastnej koži.
• S nenávistnými prejavmi na internete sa už niekedy stretla prevažná väčšina mladých. Veľa z nich má
  nenávistné prejavy už normalizované – tvrdia, že im to nevadí, aj keď s tým nesúhlasia.
• Prieskum ukázal, že takmer 80 % mladých ľudí sa stretlo s mizogýnnymi naratívmi a mnohí z nich
  ich už ani nevnímajú ako niečo extrémne.
• Viac ako polovica mladých (16+) sa už stretla s prejavmi pravicového extrémizmu. Väčšina ho však vníma ako
  pózu alebo vtip. Iba pätina mladých berie tieto prejavy ako vážnu hrozbu.
• Viac ako tretina mladých sa často alebo veľmi často cíti pod tlakom. Štvrtina mladých sa zároveň často cíti
  nepochopená. Pod tlakom, nepochopené či osamelé sa podstatne viac cítia dievčatá. K pocitu tlaku výrazne
  prispieva aj online priestor prezentovaný ako realita – tlak na dokonalosť, krásu, výkon, bohatstvo.

Online priestor ako spúšťač frustrácie aj extrémizmu

Za najväčšie negatíva online priestoru považujú mladí šírenie dezinformácií, kyberšikanu či zosmiešňovanie a šírenie
extrémizmu. Podľa dát z prieskumu každý štvrtý mladý človek sleduje influencerov, ktorých považuje za
kontroverzných alebo so zlým vplyvom na okolie. Najviac ich oslovujú autori, ktorí vystupujú ako „lídri“ a ponúkajú
jasné, hoci zjednodušené vysvetlenia sveta – často formou zábavného obsahu. Až štvrtina mladých sleduje influencerov z manosféry
alebo čiastočnej manosféry, ktorí ich priťahujú vzdelávacím a motivačným obsahom v oblastiach ako
podnikanie, financie a úspech.

Radikalizácia ako neviditeľná hrozba

Väčšina mladých ľudí vníma rozdiely v správaní rovesníkov v online a offline svete. Tretina si myslí,
že sú v online priestore menej autentickí, ale sú aj agresívnejší a ľahšie ovplyvniteľní.

Radikalizácia mladých, začínajúca v online priestore neprebieha hlasno, ale pomaly, cez normalizáciu
nenávistných prejavov a postupné prenikanie extrémnych postojov do každodenného obsahu.

„Online priestor je pre mladých prirodzeným prostredím. No zároveň v ňom čoraz častejšie zažívajú
odmietanie, výsmech, hejt či manipuláciu. V dôsledku frustrácie a nedostatku bezpečných oporných bodov sú
náchylní podľahnúť jednoduchým, no radikalizujúcim výkladom sveta,“ vysvetľuje psychológ Marek Madro, riaditeľ
organizácie IPčko, ktorý dlhodobo pracuje s mladými ľuďmi.

Osobnú skúsenosť s tým, ako nenápadne dokážu extrémne postoje ovplyvniť dospievajúceho človeka, má aj Matej
„Rarach“ Jurášek, ktorý sa k tejto téme otvorene postavil. „V puberte som túžil niekam patriť,
zapadnúť. S príchodom na sociálne siete som sa ľahko zradikalizoval, mal som extrémistické názory a veril
som konšpiráciám. Našiel som svoje miesto v prostredí, kde sa tieto myšlienky považovali za normálne. Zachránilo
ma cestovanie, zmena prostredia a ľudia, ktorí mi dali priestor zmeniť sa. Už som viac nemal potrebu skrývať
svoju neistotu za hnev a nenávisť. Dnes som otec dvoch detí, ktorým chcem byť tým najlepším príkladom a ukazovať
im svet vo všetkých farbách, ktoré som ja kedysi odmietal prijať,“ priznáva bývalý extrémista Matej „Rarach“
Jurášek. Neskôr dodáva, že práve stretnutie s inakosťou mu pomohlo pochopiť, ako veľmi sa mýlil a čo je v skutočnosti
ľudsky dôležité. Rarachov príbeh je dôkazom, že mladý človek sa dokáže zmeniť, ak má priestor na reflexiu, dialóg a podporu,
čo je zároveň výzvou pre všetkých, ktorí s mládežou pracujú.

Prečo sa do témy radikalizácie zapája Orange

Dnešné online prostredie ponúka mladým obrovské možnosti na zábavu, sebarealizáciu aj budovanie komunity. No zároveň
je čoraz častejšie miestom, kde sa šíria nenávistné prejavy, manipulácie a extrémistické ideológie.

V tejto realite už nestačí len upozorňovať na riziká, treba vytvárať bezpečné a zrozumiteľné mosty medzi
rôznymi názorovými skupinami aj medzi generáciami. Aj preto sa Orange, ako dlhodobý líder v oblasti digitálnej
zodpovednosti, rozhodol rozšíriť svoj CSR program
beznastrah.online o tému
radikalizácie. „Náš aktuálny prieskum nám ukázal, ako sa cítia a čím žijú mladí ľudia na internete. Často
hľadajú povzbudenie v online komunitách a u influencerov, ktorí im zároveň podsúvajú toxický obsah.
Jeho dôsledky sa prejavujú aj v radikálnych činoch. Záleží nám na tom, aby svet bol bezpečným miestom pre
všetkých. Je aj našou zodpovednosťou problémy jasne komunikovať, vzdelávať, ale aj prinášať riešenia, ktoré pomôžu
rodičom, školám a celej spoločnosti lepšie kriticky vyhodnocovať informácie, názory a postoje,“
vysvetľuje Andrea Ungvölgyi, CSR líderka spoločnosti Orange Slovensko.

Aj najužitočnejšia vec sa môže stať zbraňou

Orange už v minulosti cez silné kampane ako
Influendcérky otvoril spoločenskú debatu o kyberšikane.
Teraz prirodzene upozorňuje na šírenie extrémistických a toxických naratívov, ktoré sa často skrývajú za zábavný
obsah, či dokonca motiváciu k úspešnému životu. Mnohí mladí si pritom neuvedomujú, aké hodnoty za nimi v skutočnosti
stoja. Aj preto je to Orange s iniciatívou #Spolu nie sme bezbranní, ktorá otvára tému online radikalizácie
mladých.

Jej súčasťou je aj emotívny spot, vytvorený v spolupráci s tímom stojacim za úspešnou kampaňou
Influendcérky. Cieľom je opäť osloviť nielen mladých, ale aj ich rodičov a učiteľov a vytvoriť priestor na
otvorený dialóg o tom, čo a kto formuje hodnoty tínedžerov v digitálnom svete. „Nejde len o čísla.
Každý mladý človek, ktorý aj prostredníctvom sociálnych sietí uverí nenávistnému a mizogýnnemu naratívu, je
prehrou nás všetkých. V Orangei vnímame tému radikalizácie ako spoločenskú výzvu, na ktorú musíme reagovať hneď.
Spoluprácou, otvoreným dialógom aj podporou tých, ktorí pracujú s mladými. Rozhodli sme sa tiež kreatívne
poukázať na to, že mobil sa nevhodným používaním môže veľmi ľahko a rýchlo zmeniť na zbraň,“ dopĺňa Tomáš
Palovský, riaditeľ komunikácie a značky spoločnosti Orange Slovensko.

Spolu proti radikalizácii aj prostredníctvom grantového programu

Súčasťou reakcie Orangeu na alarmujúce zistenia je aj otvorenie tretieho ročníka grantového programu
beznastrah.online Nadácie Orange. Ten podporí projekty základných a stredných škôl či mimovládnych organizácií
zamerané na riešenia radikalizácie prostredníctvom rozvoja kritického myslenia, odhaľovania dezinformácií a budovania
bezpečného a inkluzívneho online prostredia. Nadácia Orange zároveň finančne podporí prácu profesionálnym
mimovládnych organizácií, ktoré k riešeniu problému prispievajú, vrátane posilnenia bezplatného, nonstop,
anonymného psychologického poradenstva na krízovej linke pomoci IPčka, prevádzkovanej Orangeom.

Tretí ročník grantového programu štartuje symbolicky v Deň pre bezpečnejší internet, t.j. v utorok 10.
februára 2026. Viac informácií nájdete na
www.nadaciaorange.sk alebo v samostatnej tlačovej
správe.

Poznámka:
Exkluzívny kvantitatívny prieskum pre Orange bol realizovaný 16.1. – 21.1.2026 na reprezentatívnej
vzorke mladých ľudí vo veku 13 – 20 rokov, veľkosť vzorky 650 respondentov, prieskum realizovala prieskumná agentúra
2muse.