Nová nezávislá štúdia potvrdzuje obavy ohľadom pesticídov

n predstavujú ešte väčšie riziko pre životné prostredie ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú pre Greenpeace vypracovala jedna z vedúcich vedeckých inštitúcii na danú tému, Univerzita Sussex v Spojenom kráľovstve.

Štúdia nielenže potvrdila už existujúce dôkazy o rizikách neonikotinoídov pre opeľovače, ale priniesla aj nové, ktorým sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Nové výskumy totiž poukazujú na riziko, ktoré v dôsledku pesticídov pre opeľovače predstavujú nielen priamo ošetrené pestované plodiny, ale aj  kontaminované divoko rastúce rastliny. Štúdia tiež upriamuje pozornosť na širšie riziká neonikotínoidov pre životné prostredie. Tými sú dlhá zotrvačnosť týchto látok v pôde, kontaminácia vodných tokov, negatívny vplyv nielen na včely, motýle a vodné organizmy, ale aj pre prospešných predátorov.

„Narastajúce množstvo dôkazov o významných rizikách neonikotínoidov pre opeľovače, hlavne pre včely medonosné a čmeliaky, viedli k čiastočnému zákazu troch najškodlivejších z nich – imidaklopridu, klotianidínu a tiametoxámu. Ten Európska únia prijala v roku 2013. Moratórium však už čoskoro vyprší a nové hlasovanie o predĺžení zákazu sa už dlhodobo posúva,“ skonštatovala koordinátorka kampane Jedlo pre život Katarína Juríková z Greenpeace Slovensko.

Greenpeace Slovensko spustil v apríli minulého roku petíciu za zákaz troch najškodlivejších neonikotínoidov www.bezpesticidov.sk. Doteraz ju podporilo takmer 34 tisíc ľudí. Cieľom je vytvoriť tlak na ministerku pôdohospodárstva, ktorá nateraz odmieta povedať, či na európskej úrovni za zákaz zahlasuje.

„Považujeme za absolútne neadekvátne, že ministerka ešte nezaujala jasné stanovisko k otázke hlasovania a to aj napriek tomu, že vedecké dôkazy o rizikách neonikotinoídov stále pribúdajú. Opeľovače sú pre potravinovú produkciu a ekosystémy nenahraditeľné. Každý, komu záleží na ich budúcnosti a na životnom prostredí, by nemal váhať ani sekundu a zákaz podporiť, inak možno hovoriť o alibizme,“ myslí si Juríková.

Podľa nej je potrebné zamerať sa najmä na podporu  ekologických postupov, ktoré udržiavajú a zvyšujú biodiverzitu a tým vytvárajú odolné ekosystémy, ktoré sú. schopné  čeliť vonkajším hrozbám. Tými sú napríklad škodcovia alebo klimatická zmena.

Slovenskú verziu môžete nájsť tu: http://bit.ly/2ifOt1n

Plnú anglickú verziu môžete nájsť tu: http://bit.ly/2j3FDRy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *